Nájsť dnes kvalifikovaného a spoľahlivého zamestnanca je pre mnohé slovenské firmy beh na dlhú trať. Stále častejšie preto zamestnávatelia pokukujú po pracovnej sile zo zahraničia. Na prvý pohľad skvelé riešenie však so sebou prináša administratívny labyrint. Ak uvažuješ o prijatí cudzinca, priprav sa na to, že slovenské úrady ti nič nedarujú. Proces sa zásadne líši podľa toho, odkiaľ tvoj budúci zamestnanec pochádza. V tomto článku sa pozrieme na základné povinnosti, ktoré ťa ako zamestnávateľa čakajú, a na čo si dať pozor z hľadiska miezd a daní.
Toto je tvoj štartovací bod. Legislatíva striktne rozdeľuje cudzincov do dvoch skupín. Prvou sú občania EÚ, EHP a Švajčiarska. Títo ľudia majú na slovenskom trhu práce rovnaké postavenie ako naši občania a nepotrebujú žiadne pracovné povolenie. Tvoja jediná povinnosť je nahlásiť ich na Úrad práce (ÚPSVaR) prostredníctvom tzv. Informačnej karty najneskôr do 7 pracovných dní od nástupu a rovnako do 7 dní pri ukončení. Druhou skupinou sú štátni príslušníci tretích krajín, napríklad z Ukrajiny, Srbska či Gruzínska. Tu prichádza tá pravá administratívna zábava. Títo cudzinci môžu u nás pracovať spravidla len vtedy, ak majú udelený prechodný pobyt na účel zamestnania alebo získajú zamestnaneckú kartu. Predtým, ako vôbec podpíšete zmluvu, musíš nahlásiť voľné pracovné miesto na Úrad práce, často minimálne 20 pracovných dní vopred. Aj pri nich platí povinnosť poslať informačnú kartu na ÚPSVaR do 7 dní od nástupu.
Keď už má cudzinec všetky povolenia v poriadku, nastupuje klasická mzdová agenda. Čo sa týka Sociálnej poisťovne, cudzinec v trvalom pracovnom pomere sa prihlasuje úplne štandardne ako slovenský zamestnanec a odvody sa platia v plnej výške. Pri Zdravotnej poisťovni však nastáva častý kameň úrazu. Ak ide o občana EÚ, zvyčajne je krytý naším systémom, ak tu má hlavný príjem. Pri ľuďoch z tretích krajín závisí verejné zdravotné poistenie od typu ich pobytu a zmluvy. Ak nemá nárok na verejné poistenie, musí mať komerčné, čo ovplyvňuje spracovanie mzdy. Pozor si daj aj na súbeh činností. Ak cudzinec pracuje pre tvoju firmu na Slovensku, ale zároveň podniká alebo pracuje v inej krajine EÚ, musíte určiť príslušnosť k právnym predpisom cez formulár A1, inak riskuješ pokuty za nesprávne platenie odvodov.
Jedna z najčastejších otázok manažérov je, či budú zamestnancovi strhávať preddavky na daň na Slovensku. Odpoveď závisí od toho, či je zamestnanec daňovým rezidentom alebo nerezidentom SR. Daňový nerezident, teda človek, ktorý tu nemá trvalý pobyt ani sa tu nezdržiava viac ako 183 dní v roku, platí na Slovensku daň len z príjmov, ktoré zarobil u nás. Pozor však na daňový bonus a nezdaniteľnú časť. Daňový nerezident má obmedzené možnosti uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku či daňového bonusu na deti. Môže si ich uplatniť až v ročnom zúčtovaní alebo daňovom priznaní, a to len v prípade, ak jeho príjmy zo zdrojov na Slovensku tvoria aspoň 90 % jeho celosvetových príjmov.
Pred nástupom cudzinca si teda v prvom rade skontroluj jeho status, dodrž lehoty na úrade práce a over si nastavenie odvodov a daní. Zdá sa ti to zložité? Nemusíš v tom plávať sám. Legislatíva sa mení rýchlo a chyby pri zamestnávaní cudzincov môžu firmu vyjsť draho na pokutách zo strany Inšpektorátu práce. Ak plánuješ zamestnať ľudí zo zahraničia a chceš mať istotu, že všetky zmluvy, odvody a hlásenia budú na 100 % v poriadku, ozvi sa nám. Naše mzdové oddelenie to kompletne zastreší za teba.
